Diagnostika nadania a inteligencie v kontexte ontogenézy
Diagnostika zahŕňa viac než prosté meranie, hoci aplikovaná psychometrika je jej súčasťou. Príspe- vok poukazuje na metodologické problémy merania inteligencie, ktorá býva považovaná za najdôležitejšiu zložku nadania. Psychologické testy nemôžu priamo merať nadanie ani schopnosti, vždy merajú iba aktuálny výkon. Záver o úrovni schopností možno z výsledkov testovania iba odvodiť a vždy je pravdepodobnostný. Pozornosť sa ďalej sústredí na individuálne charakteristiky vývinu intelektových schopností a ich nedokonalé reflektovanie psychometrickými nástrojmi. Upozorňuje na riziká spojené s preceňovaním nameraných hodnôt IQ. Teoreticky i na základe empirických údajov vyvracia mýtus o stabilite IQ.