Prežívanie emocionálnej a sociálnej osamelosti u žien po ablácii prsníka
Príspevok sa snaží odhaliť psychické aspekty onkologického ochorenia u žien, ktoré majú alebo
mali uvedenú diagnózu viac ako 2 roky. Zameriava sa na prežívanie emocionálnej a sociálnej
osamelosti u pacientok s rakovinou prsníka. Pokúša sa podrobnejšie rozobrať problematiku
osamelosti a ukázať, ako môže nádorové ochorenie vplývať na psychiku a osobnosť ženy
v kontexte poskytovanej sociálnej opory zo strany najbližšieho sociálneho prostredia. Výsledky
výskumu sú zaujímavé aj zo sociologického hľadiska, nakoľko sa zaoberajú aj skupinami ľudí,
ktoré sú z pohľadu onkologických žien považované za najosamelejšie.
Výskumnú vzorku tvorilo 20 onkologických pacientok a 20 zdravých žien, ktorých priemerný vek
sa pohybuje v priemere okolo 58,9 roka. Boli použité nasledovné metódy zberu dát: Dotazník
osamelosti (Žiaková, 2003), Škála na meranie osamelosti - NLS (Gierveld, Tilburg, 1999), Sieť
sociálnej opory (Trachtová, Žiaková, 2001). Na spracovanie údajov sme použili program SPSS
for Windows a štatistické postupy: deskriptívnu štatistiku, Mann – Whitneyho U – test a
Spearmanov korelačný koeficient.
Výsledky preukázali signifikantný vzťah medzi sociálnou osamelosťou a sociálnou oporou
u zdravých žien. Rozdiel v prežívaní osamelosti medzi onkologickými ženami, ktoré sociálnu
oporu vnímajú ako nedostatočnú a ženami s „kvalitnou sociálnou oporou“. Za najvýznamnejší
faktor zvyšovania emocionálnej aj sociálnej osamelosti považujú onkologické pacientky fakt, že
prekonali operáciu – úplnú alebo čiastočnú abláciu prsníka.